Repertoár

Folklórny súbor URPÍN spracúva najmä tanečné variácie zo Stredného Slovenska – Horehronia Čierneho Balogu a Podpoľania. Vo svojom programe ale využíva aj tance z z ostatných regiónov Slovenska, predovšetkým Šariš, Zemplín, Goral, Myjava a Novohrad.
Tanečné i hudobné spracovanie jednotlivých tancov sa pridržiava charakteru a čistote tanečných variácií jednotlivých regiónov.

Program Folklórneho súboru URPÍN je variabilný a ľahko sa dá prispôsobiť požiadavkám organizátora, čí už z hľadiska tematického spracovania alebo časového hľadiska, kde môže program trvať od 5 minút (jednotlivé tance alebo, úryvok z tanca) cez blokové vystúpenia až po celovečerný galaprogram s prestávkou, trvajúci 2 hodiny. Program je tiež obohatený o hudobné, spevácke a inštrumentálne čísla, s ktorých je možné postaviť samostatný hudobný, inštrumentálny čí spevácky vstup alebo koncert v časovom rozsahu od 5 do 70 minút.

Tanečné choreografie

Medzi dvoma vršky
Chlapčenský tanec zobrazujúci stretnutie valachov a drevorubačov z dvoch susediacich dolín, podpolianskej a balogskej. Uvedené skupiny sa v tanci prekárajú, dokazujú svojim prejavom silu a tanečnú šikovnosť. Tanec je vlastne zoskupením striedajúcich sa sólových a skupinových prejavov tanečníkov.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Karol Béla

Šatkový z Očovej
Tanec vychádza z archívnych záznamov SAV z roku 1952. Choreografia je inšpirovaná tancom Margity Nosáľovej z Očovej, ako jedinej a vynikajúcej interpretky tanca so šatkou a individuálnym ženským prejavom pred muzikou. Choreografia predstavuje proces výroby šatky (ručníka), prekáranie dievčat až po konečné bohaté variácie tanečných motívov s použitím rekvizity – šatky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tanca. V hudobno – tanečnej štylizácii choreografického diela uvidíte vynikajúce tanečné, hudobné i spevácke výkony členov FS Urpín.
Choreografia: Martina Drugdová
Hudobná úprava: Zuzana Slančíková

Obrázky spod Poľany
Prierezový podpoliansky tanečný blok, ktorý prezentuje tance, spevy
a hudbu najvýraznejších podpolianskych obcí – Poniky, Stožok, Hrochoť, Očová, Hriňová.
Choreografia: Martin Urban
Hudba: Alžbeta Lukáčová

Ľúbosť
Lyrický tanec predstavujúci sen o hľadaní lásky a jej šťastnom nájdení, je to jemný
tanec, v ktorom hudba umocňuje jeho silu a veľmi citlivo pôsobí na diváka.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Vladimír Gajdoš

Svadobný voz z Hriňovej
Veselý tanec znázorňujúci odprevádzanie snúbencov na sobáš.
Choreografia: Mgr.art. Juraj Bartko
Hudba: Miroslav Baran

Valaštička – šikovnica
Chlapčenský tanec charakteristický drepmi a mäkkou hravou chôdzou. Tanečníci sa v ňom figliarsky vystatujú a narábajú majstrovsky valaškami. Je v ňom hrdosť, ostražitosť a samopaš chlapcov.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Vladimír Gajdoš

Veselosť krásy cnosť
Žartovný – štylizovaný ženský tanec z Polomky, kde sa rytmické podupy striedajú so šikovnou prácou rúk s kuchynským náradím – vareškami a habarkami.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Karol Béla

Vydupaný na moste
V tomto tanci sa prejavuje modernejšie spracovanie horehronských motívov. Je to vlastne výber určitých momentov zo širokej škály Horehronia. V úvodnej časti sa prejaví zádumčivý spev mužov ako dominanta švermovsko-šumiackej oblasti. Vzápätí sa začnú prelínať dupákové figúry z nižšej horehronskej oblasti – Pohorelej. V dievčenskej časti je dominujúca bohatosť heľpianskeho kolesa. Záverečná, spoločná fáza tanca je syntézou význačných motívov celého Horehronia.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Mgr. Rudolf Veselovský

Bursa ide dedinou
Žartovný fašiangový tanec z Valaskej.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Karol Béla

Vyprevadzianka z Telgártu
Tanečný blok z obce Telgárt pozostávajúca z častí Šórový (mužský radový tanec), Koleso (ženský kruhový tanec), Čardáš (párový tanec symbolizujúci rozlúčku chlapov so ženami pred odchodom na vojnu)
Choreografia: Tatiana Salajová
Hudba: Alžbeta Lukáčová

Z breznianskych Lazov
Choreografia je naštudovaná podľa archívneho filmového záznamu Cyklu Zem spieva – časť Horehronie. Choreografia sa skladá z 2 častí – Odzemok (mládenecký tanec) a Do vysoka (párový tanec), kde vystupujú mládenecké a gazdovské páry.
Choreografia: Stanislav Marišler
Hudba: Alžbeta Lukáčová

Šarišská polka
Temperamentný párový tanec z Raslavíc, v ktorom sa striedajú rýchle časti s pomalou.
Choreografia: Mgr.art. Juraj Bartko
Hudba: Peter Jantoščiak

Karičky
Štylizovaný dievčenský tanec zo Zemplína postavený na rôznych formách kontrastov, či už výškových alebo priestorových.
Choreografia: Mgr.art. Juraj Bartko
Hudba: Peter Jantoščiak

Verbung
Regrútsky tanec z východného Slovenska – Raslavíc.
Choreografia: Mgr.art. Juraj Bartko
Hudba: Peter Jantoščiak

Debnársky tanec
Predstavuje autentickú zábavu ľubietovských debnárov v 60-tych rokoch. Je to prevažne fašiangový tanec, v ktorom majster a jeho pomocníci ukazujú svoju šikovnosť. Pri tanci používajú drevené obruče zo sudov.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Karol Béla

Kováči
Remeselnícky tanec z južného Slovenska, v ktorom prevláda motív podkúvania koní a ukazovania šikovnosti kováčov. Tanec je náročný na rytmus a rytmické ovládanie dlaní a nôh.
Choreografia: Mgr.art. Juraj Bartko

Myjavský kohúti
Žartovný tanec z okolia Myjavy, v ktorom chlapi navzájom súperia a ukazujú svoju silu. či už jednotlivo alebo v tanci s dievčaťom.
Choreografia: Daniel Čvikota
Hudba: Aleš Smutný

Sampor Lukavica – tancujúca pieseň
Tanečné spracovanie známej slovenskej piesne Sampor Lukavica.
Choreografia: Ján Husárik
Hudba: Ján Uhorskai

Po goralski
Choreografia z regiónu Goral, z dediny Suchá Hora. Tancujú ho 2 páry, sprevádzané hudbou – „Goralská trojka – husle, kontra a basa“ Rozdelený je na časti Ozvodny, Kresany, Viecna, Žeľona, čím dodržiava autentickú štruktúru pôvodných tancov.
Choreografia: Stanislav Marišler
Hudba: Alžbeta Lukáčová

Kalotaszeg
Mládenecký tanec z transylvánskeho regiónu na západe Rumunska so silnou maďarskou menšinou, v podaní mužskej tanečnej zložky Folklórneho súboru Urpín. Jedná sa o prestížny gazdovský tanec typický rytmizovaním jednotlivých tanečníkov pred muzikou.
Choreografia: Michal Majer
Hudba: Michal Budinský

X